Spätná väzba
Má pomôcť odosielateľovi zlepšiť sa v komunikácii, umožňuje aj korigovať správanie, ale má byť podaná tak, aby bola akceptovaná. Akceptovanie je umožnené, ak sa dodržia pravidlá spätnej väzby. Tieto pravidlá platia aj pri poskytovaní spätnej väzby v Johariho okne, ako podmienky rozšírenia otvorenej oblasti voči slepej.
Pravidlá spätnej väzby
• Je skôr popisná ako hodnotiaca. Popis dáva slobodu, či sa bude alebo nebude korigovať správanie. Hodnotenie má zvyčajne tendenciu vyvolávať defenzívne reakcie, brániť sa, vysvetľovať, racionalizovať. To odvádza od témy.
• Je viac špecifická ako obecná. Všeobecný popis správania v sebe obsahuje množstvo foriem správania. Z ktorých si príjemca spätnej väzby vyberie tú, ktorú podľa jeho názoru je potrebné meniť . Špecifická spätná väzba poukazuje na konkrétne prejavy v správaní, ktoré je potrebné meniť.
• Nemá byť deštruktívna, slúžiť potrebám človeka dávajúceho spätnú väzbu. Nie „Ja som už raz...“ ale „Môžeme pouvažovať, či ...“.
• Má byť zameraná na správanie, ktoré je kontrolované. Frustrácia narastá ak komentujeme nedostatky, správanie, za ktoré nemôže príjemca niesť zodpovednosť.
• Má byť skôr vyžadovaná ako vnucovaná. Najúčinnejšia je spätná väzba, ktorá sa formuluje do otázky.
• Je dobre načasovaná. Najúčinnejšia je spätná väzba podaná čo najskôr po konkrétnom správaní. Je tam totiž zjavný kontext, v ktorom sa správanie udialo. Táto schopnosť však závisí od pohotovosti osoby, dávajúcej spätnú väzbu.
• Je kontrolovaná. Ten, kto dáva spätnú väzbu, môže ju formulovať ako otázku. Daná odpoveď umožní kontrolu správnosti pochopenia spätnej väzby.